daniel

Ako sa jej zbaviť?

Za posledných takmer 8 rokov (s 1 a ½ ročnou prestávkou)  budovaný sociálny štát resp. jeho zástupcovia robia s Božou pomocou a pomocou peňazí z EÚ všetko, čo je v ich silách, aby sa zbavil nezamestnaných. A to doslovne.

Pre fanúšikov Ficovcov a Richterovcov dodávam, že Kaníkovci, Miháľovci a iní pravičiari neboli iní, ale tí aspoň otvorene priznávali, že neznášajú Slovákov s visačkou –  nezamestnaní, resp. nemajetní.

Samostatné Slovensko permanentne už viac ako dve desiatky rokov oficiálne vykazuje hanebných 12-14% nezamestnaných. Iste boli aj svetlé chvíľky, keď oficiálne udávané % na krátky čas o trocha kleslo. Avšak nemá zmysel analyzovať, či sa jednalo o skutočný pokles, alebo len prispôsobenú štatistiku. Prezradím verejné tajomstvo – nezamestnaných je oveľa viac.

Skutočnosť je otrasná a nemenná.

Iba v predchádzajúcom roku je vykazovaná 13,2 % priemerná nezamestnanosť v počte 359 tis. osôb!!!

Ďalších približne 130 tis. Slovákov mimo tohto zoznamu muselo odísť za prácou do zahraničia!!! K tomuto počtu je potrebné pripočítať aj tých, ktorí boli aj z banálnych dôvodov vyhodení z evidencie nezamestnaných, alebo sa vôbec nezaevidovali a asi 23 tisíc študentov študujúcich v zahraničí, z ktorých sa značná časť rozpŕchne každý rok po cudzine, aby nemusela na Slovensku rozšíriť rady nezamestnaných, alebo otročiť za almužnu. Pre porovnanie – priemerná nezamestnanosť v r. 2014 bola v ČR 6,1% a v Maďarsku 7,1%.

Nechcem polemizovať na tému, akou brzdou pre rozvoj spoločnosti je vysoká nezamestnanosť. Ani koľko tento štát stojí odlev mozgov do cudziny a aké sú vynaložené náklady na deti a prípravu študentov do dosiahnutia produktívneho veku, keď sa potom poberú do zahraničia pracovať a vytvárať hodnoty pre iných.

Chcem iba jednoduchou formou poukázať na skutočnosť, ako sa náš štát stará o sociálne odkázaných spoluobčanov, ktorí tu ešte asi nedopatrením, po strate zamestnania ostali.

Prečo jednoducho? Lebo často nezmyselná legislatíva spojená s činnosťou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, je v našom prebyrokratizovanom štáte tak rozsiahla, že opísať všetky nespravodlivé a nelogické riešenia zamestnanosti a sociálnej politiky voči nezamestnaným by zabralo niekoľko strán.

Uvediem iba jeden z najčastejších prípadov riešenia pomoci nezamestnaným v hmotnej núdzi, ak prídete o zamestnanie a nemáte nárok na dávku v nezamestnanosti od Sociálnej poisťovne.

O dávku v hmotnej núdzi musíte požiadať.

Tomu predchádza včasné zaevidovanie sa po strate zamestnania na úrade práce vyplnením Žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Následne čakáte niekoľko dní na písomné Oznámenie o zaradení do evidencie, s ktorým vás pošlú do sociálnej poisťovne, aby ste si požiadali o dávku v nezamestnanosti a to aj napriek tomu, že vy ako aj zamestnanec úradu práce viete, že na ňu nemáte nárok. Potom čakáte na zaslanie Rozhodnutia o neposkytnutí dávky v nezamestnanosti. Až teraz môžete žiadať o dávku v hmotnej núdzi. Buď si 4 stranovú žiadosť vytlačíte z webu ministerstva, alebo si pre ňu naklušete na úrad práce, no v skutočnosti je to úplne jedno. Prvá vyplnená žiadosť s požadovanými prílohami spravidla nebude vám prideleným úradníkom prijatá ako kompletná. Uvediem zopár príkladov prečo. Napr. ak uvediete, že ste vlastníkom bytu alebo inej nehnuteľnosti, nestačí odfotiť kúpnu zmluvu. Musíte doniesť aj výpis z katastra nehnuteľností, aby si zamestnanec mohol overiť uvedené údaje na katastri podľa evidenčného čísla, keďže na základe osobných údajov je to pre neho zložité. Načo si overuje to k čomu ste sa priznali asi ani on sám nevie. Ak zdokladujete vlastníctvo auta odfotením malého technického preukazu, na ktorom sú všetky potrebné údaje – nestačí. Úradník chce vedieť aj rozmery pneumatík, spotrebu … Preto musíte odfotiť aj niekoľkostranový veľký techničák. Radšej sa nepýtajte na čo mu to bude. Ak ste sa rozviedli? Musíte predložiť rozhodnutie súdu, pre prípad, že máte právo vymáhať príspevok od bývalého partnera, tým, že naň podáte žalobu na súd. No nestačí prvá a posledná strana so základnými údajmi, musíte doložiť aj ostatné strany, obsahujúce často citlivé informácie osobného charakteru. Načo ich úradník potrebuje? Lebo. Atď.

Nebudem zachádzať do ďalších pikantných podrobností, bolo by o čom písať, len sa pripravte na zháňanie, fotenie a takmer isté viacnásobné dokladanie novo vyžadovaných potvrdení na desiatkach strán pripojených k žiadosti. Darmo ak sa ocitnete na úrade práce, už ste potenciálny zlodej chystajúci sa okradnúť tento štát.

A preto sa ani nepokúšajte domáhať príspevku, ak vlastníte ešte hodnotné auto mladšie ako 10 rokov, zdedenú 50 ročnú garáž, či inú nehnuteľnosť okrem bytu. Ste boháč, musíte takýto majetok predať, darmo oň nebude mať nik záujem. Ak sa priznáte, že ste si nejaké euro na úkor dovolenky, či iných pôžitkov odkladali pre prípad núdze, tak zistíte, že ste hlupák, keďže ten čo všetko prehýril bude mať nárok na príspevok a vy nie. Skrátka akékoľvek možnosti prilepšiť si k dávke (z ktorej sa nedá reálne vyžiť) vám skracujú alebo odoberajú možnosť jej poskytnutia v plnej výške.

A čo nasleduje? Po prevzatí žiadosti sa napr. dozviete, že schválenie dávky v hmotnej núdzi nie je taká jednoduchá vec a tak ju môžete prvýkrát dostať aj s 2 mesačným opozdením. Ak ste nestihli o ňu požiadať v mesiaci v ktorom ste sa zaevidovali ako nezamestnaný (a to aj z dôvodu oneskorených doručení rozhodnutí uvedenými úradmi) nemáte nárok na spätné vyplatenie dávky za tento mesiac. Prežili ste, tak vám nič  nepatrí. Na účet v banke peniaze nepošlú, načo šetriť, aspoň vás donútia čakať na poštára alebo za trest bežať na poštu a potom si môžete na úkor peňazí z vyplatenej dáky previesť financie na svoj účet sám.

Zároveň zistíte, že si z vás tieto úrady urobili poštára, keďže často pýtajú fotokópie tých istých dokladov a rozmnožených vlastných písomnosti, lebo ani úradníci pod jedným vedením nemajú asi páru o používaní IT alebo o elektronickom prepojení do evidencie nachádzajúcej sa na danom úrade.

Keďže už viete, čo musíte urobiť, aby ste si vyžiadali príspevok v hmotnej núdzi a podarilo sa vám splniť podmienky hodné bezmajetného poníženého chudáka žobrajúceho o príspevok, tak prichádza vyvrcholenie.

Dozviete sa, ako vám pomôže tento štát, ak ste sa ocitli nie vlastnou vinou v hmotnej núdzi.

1. Jednotlivec – ma nárok na 61,60 € – tzv. dávku v hmotnej núdzi (dvaja 107,10 €)
2. Jednotlivec – ma nárok na 55,80 € – príspevok na bývanie (dvaja a viac až 89,20 €)

Spolu ………………………………. 117,40 €  mesačne pre jedného a ………..  196,30 € pre dvoch

Krutá realita.

Nebudem sa rozpisovať o tom koľko bežnému, skromnému človeku stačí mesačne, či denne na stravu, oblečenie, hygienické a čistiace potreby, cestovné MHD (iba na hľadanie práce a povinnú dochádzku na úrad práce), či nebodaj náklady na použitie vlastného auta?, mobilu?, poplatky banke, nutnej údržbe, za elektrinu, plyn, štátom vynútených poplatkov za TV a rozhlas, dane, smetie, poistenie a nebodaj aj používanie internetu – aspoň na hľadanie zamestnania? Čo z toho je komfort, alebo nadštandard v tzv. vyspelej demokratickej spoločnosti hodný na vypustenie? Odpovedzte si sami.

Skrátka tento štát vám stanovil dennú dávku na … 2,05 € resp. 1,78 €.

Ako k tejto sume pán minister alebo jeho poskoci prišli je záhadou.

Avšak uvedená tzv. dávka od štátu je podmienená a nárokovateľná iba ak si ju odpracujete !!!

Teda nejedná sa o dávku ale o zárobok za nútené práce na pokyn sociálnej vlády.

Inak vám bude podľa zákona príspevok tzv. znížený (znížený = odobratý v plnej výške, teda o 61,60 €).

Nedá mi nevyjadriť sa k tejto novele zákona. Jedná sa totiž o dehonestáciu ľudskej dôstojnosti pri nezavinenej strate zamestnania. Vládna moc, ktorá na základe nekompetentného a šlendriánskeho riadenia štátu nevie vytvoriť pracovné podmienky pre svojich občanov, nemôže z nich robiť ani povaľačov ani svojich rukojemníkov, teda ľudí druhej kategórie. Nezamestnaní, ak chcú dostať almužnu aby sa z nej pokúsili prežiť musia namiesto hľadania zamestnania vykonávať podradné práce (napr. zberať odpadky a psie exkrementy) a ocitnúť sa na úrovni odsúdených trestancov, pre ktorých je rozsudok o vykonaní prác na verejnosti trestom, ktorý ich má ponížiť a prevychovať.

Mimochodom na jedného väzňa štát vynakladá mesačne 1300 €, pritom dostane pravidelnú stravu, ubytovanie, oblečenie, bezplatnú zdravotnú starostlivosť a nemusí nič robiť!

Kto je teda v tomto štáte diskriminovaný? Väzeň alebo zúfalec, ktorý prišiel o zamestnanie?

Ďalším nezmyselným číslom a ničím neodôvodneným príspevkom je príspevok na bývanie.

Za 55,80 € nájomného mesačne si môžete tak prenajať psiu búdu s priľahlým pozemkom na vykonávanie základných ľudských potrieb a nie vykurovaný štandardný byt, ktorý nemusí byť ani jednoizbový, lebo s náhlou stratou zamestnania nik nepočíta a ani nevie, kedy sa znova zamestná. Skrátka za 55,80 mesačný poplatok za byt a s tým spojené služby sa nedá na Slovensku slušne bývať.

Paradoxom a vrcholom hyenizmu tohto štátu je, že hoci vám poskytne iba časť peňazí na bývanie a prežitie, úrady práce od vás následne opakovane požadujú potvrdenia o zaplatení celého nájomného majiteľovi, resp. nájomcovi bytu, ako aj poplatkov za odvoz smetia a daní z nehnuteľností obci alebo mestu. Inak vám príspevok v hmotnej núdzi odoberú.

Čo z toho vyplýva? Okrem frustrácie a bezmocnosti?

Pravda je, že ak ste nezamestnaný, nemôžete ako slušný človek z príspevku štátu existovať.

Tento štát je svojou bezcitnou a nehumánnou politikou pravdepodobnou príčinou zvyšovania počtu bezdomovcov a žobrákov.

Nepriamo navádza ľudí kradnúť a podvádzať.

Je pravdepodobnou príčinou zvýšeného počtu psychických ochorení a pokusov o samovraždy.