daniel

Schválením zákona sme sa tak trocha vrátili do doby socializmu. Preplnené čakárne u lekára (vrátane simulantov) boli samozrejmosťou (ošetrenie zdarma a lieky za 1 Sk – poplatok za recept). Nikomu to ale nevadilo, keďže bolo jedno, či ste si u lekára aj z banálnych dôvodov odsedeli v čakárni niekoľko hodín. Písomnú ospravedlnenku (bez poplatku) dostal každý, často na celý deň. Štát vám preplatil plnú mzdu ako keby ste boli na pracovisku a tak iba čudák a vorkoholik sa mal chuť vrátiť do práce, hoci nemusel.

No časy sa zmenili, len niektorí bývalí súdruhovia to celkom nepostrehli a nepochopili.

Nepochopili, že aj iná práca ako je práca lekára môže mať rovnakú a často aj vyššiu spoločenskú hodnotu. Nepochopili, že je luxus nechať zamestnancov vysedávať v čakárňach, aby tam tupo zízali do plafónu, spolu s dôchodcami, študentmi, či nezamestnanými, chytali bacily od prísediacich a vyčkávali hodiny na poradie, kedy budú konečne ošetrení alebo preposlaní na ďalšie vyšetrenia do iných čakárni. No problém má aj bežný poradovník, ktorý v skorumpovanom zdravotníctve tiež nevyjadruje to čo hlása. Takže v mnohých prípadoch vás na pokyn  lekára, bez akéhokoľvek vysvetlenia predbehnú privilegovaní pacienti, známi, díleri …

Prečo systém objednávok, ktorý je samozrejmosťou všade vo vyspelom svete u nás zlyhal? Samozrejme pre typicky slovenské servilné správanie. U nás totiž stále platí, že kto má peniaze môže všetko. A tak tí, ktorí si nemôžu dovoliť zaplatiť často nehorázne vysoko stanovené sumy (10–15 €) a vytvárať bezprácny zisk lekárom za prednostné ošetrenie, museli aj napriek rovnako nutným pracovným povinnostiam vyčkávať často nekonečné rady s neustále sa objavujúcimi novými platiacimi pacientmi objednanými (alebo aj nie) na prednostné ošetrenie. A keďže žijem v tomto štáte, tak si dovolím tvrdiť, že mnohí lekári zámerne predlžovali a znepríjemňovali pobyt čakajúcim, aby si nabudúce rozmysleli, či sa im oplatí investovať do tzv. bezplatného zdravotníctva. A výsledok je taký aký je. Sociálna vláda zasiahla, rozhodla a poslušní poslanci v parlamente schválili tú najjednoduchšiu a najprimitívnejšiu možnosť ako vyriešiť daný problém. Zrušili objednávky za peniaze. Pritom vyriešenie tohto problému mohlo byť úplne jednoduché, k spokojnosti všetkých zainteresovaných. Stačilo by napr. nariadiť, že kto chce brať poplatky, musí zaviesť poradovník v ktorom rovnomerne podľa počtu objednávajúcich za peniaze rozvrhne časové úseky pre možnosť dohodnutia jednotlivých objednávok.

Konkrétne, ak mám denne cca 30 pacientov, z toho je 9 na objednávku a vyšetrenie jedného pacienta trvá v priemere 10 min. pri stanovenom ordinačnom čase 6 hod. bude rozvrh na prednostne vyšetrenie nasledovný: 6 hod. = 360 minút  :  9 objednávok  =  40 min.  =   stanovený časový odstup medzi jednotlivými objednávkami. Teda ak lekár začína ordinovať o 8,00 hod. prvý platiaci pacient sa môže objednať na 8,00 hod., druhý na 8,40 hod., tretí na 9,20 hod., atď. Neobjednaní pacienti budú ošetrení podľa poradia od 8,10 hod., 8,20 hod. 8,30 hod. – 8,50 hod., atď. Samozrejme, že u neobjednaných sa časové limity môžu predĺžiť alebo skrátiť, keďže budú vyšetrovaní v reálnom čase v poradí podľa príchodu do čakárne ambulancie. A jedno z riešení ako by bolo možné pomerne spravodlivo odstrániť tento super-problém je na svete. Aj ovca ostane celá aj vlk sa nasýti. Samozrejme, určite nie som génius a riešení, možno oveľa lepších existuje viacero.

Optimálne by bolo, ak by sme sa mohli na stanovený čas objednávať všetci a zadarmo.

Naša spoločnosť ale asi ešte nie je natoľko vyspelá aby takéto najlepšie riešenie pre pacienta presadila a  reálne fungovalo. Možno by stačilo aby niekto nariadil lekárom zakúpiť a nainštalovť jeden z ponúkaných programov na trhu, pre evidenciu objednávok online samotnými pacientmi. Aj tu by sa mohol uplatniť v predchádzajúcej časti navrhnutý poradovník s časovým odstupom objednávaných, aby neboli diskriminovaní tí, čo nemajú alebo neovládajú IT (napr. dôchodcovia a tí čo si nemôžu dovoliť počítače, tablety a smartfóny).  Samozrejme, že u nás vznikne znova obrovský problém. Čo ak sa páni lekári nasrdia a dajú hromadné výpovede? To predsa nie sú obyčajní živnostníci, ktorým pohrozíme mastnou pokutou, ak si nezakúpia zákonom nariadené zariadenia. Takže z pohľadu lekárov ostáva iba druhé riešenie  ako obstarať počítačový program – za úhradu zdravotnými poisťovňami. To by ich tak nebolelo, keďže ubudne iba z peňazí pacientov. Avšak aj takéto riešenie má oveľa väčší celospoločenský význam.

Chcel som svojim príspevkom iba poukázať, že riešenie, ktoré bolo schválené vládnou stranou a zmenilo to, čo bolo zlé na ešte horšie, je tak ako aj iné hlúpe zákony odsúdené na krátku trvácnosť a bude sa musieť v blízkej budúcnosti znova prerábať.